obdobie_kapitalistickeho_statu_1848-1918_(cele_ucivo)_-----_f.pdf

Dejiny štátu a práva na

Slovensku

Obdobie kapitalistického štátu (1848 – 1918)

2007 – 2008

OBSAH:

I. Revolučné roky

3 – 4

Uhorská časť monarchie

4 – 7

ii.

Situácia na Slovensku

7 – 9

iii. Slovanský zjazd v Prahe

iv.

Povstanie na Slovensku

10 – 12

II. Bachov absolutizmus

Správna organizácia

13 – 14

ii.

Súdna organizácia

iii.

Potlačovateľský aparát

iv.

Vzťah štátu a cirkvi

Zavedenie rakúskeho právneho poriadku v Uhorsku

16 – 17

vi.

Slovensko a absolutizmus

III. Obdobie provizória

19 – 21

i. Judexkuriálna konferencia

21 – 22

ii. Úprava súkromného práva

iii. Úprava trestného práva

IV. Slovenské národnooslobodzovacie hnutie za provizória

24 – 26

V. Obdobie dualizmu

VI. Obsah vyrovnania

28 – 29

Orgány štátnej moci

29 – 31

ii.

Orgány miestnej správy

31 – 34

iii.

Organizácia súdov

34 – 36

iv.

Parlamentarizmus, volebné práva a politické strany

Vzťah štátu a cirkvi

VII. Národnooslobodzovacie hnutie na Slovensku za dualizmu

38 – 40

VIII. Vývoj práva v obodbí dualizmu

Občianske právo

ii.

Manţelské právo

41 – 42

iii.

Obchodné právo

iv.

Trestné právo

42 – 43

Správne právo

vi.

Hospodárske, sociálne a pracovné právo

44 – 45

vii.

Zbierka zákonov

viii. Vládne nariadenia a štatúty

ix.

Súdna prax a decízie

46 – 47

Vojnové zákonodarstvo

47 – 48

fosokles

Revolučné roky 1848 – 1849

Rakúska monarchia sa dostala do zlej situácie, ale aj všetky európske monarchie, Európu

totiţ zasiahla vlna revolúcií s tendenciou ohroziť vtedajší feudálno-absolutistický

poriadok . Stavovské vzťahy nepodporovali rozvoj spoločnosti, produkciu výroby a celkovo

brzdili vývoj, preto bola revolúcia uţ na spadnutie aj v Rakúskej monarchii, kde mala riešiť tri

otázky:

1) zrušenie poddanstva – teda aj zmeny vlastníctva pôdy

− z poddaného sa mal stať slobodný roľník , tan aby mohol hospodáriť musel

vlastniť pôdu, čo nevlastnil, vlastnil ju zemepán a roľník nemal dosť peňazí ju

vykúpiť

2) národnostná otázka – bola aktuálna v obidvoch častiach monarchie, ale v Uhorsku

bol národnostný útlak omnoho väčší

− chceli rovnoprávne národy, pričom Maďarov bolo v Uhorsku necelých 42%,

čo je menšina oproti zvyšku národov, napriek tomu mali dominantné

postavenie

3) demokratizácia – celého spoločenského ţivota, aby sa od absolutizmu panovníka sa

prešlo ku konštitucionalizmu (objavil sa uţ za čias osvietenstva)

a parlamentarizmu

− pričom sa monarchia neodmietala, odmietal sa absolutistický panovník, jeho

moc sa má odvíjať od konštitúcie

→ na tieto body sa vyţadovalo:

a) odstrániť metternichovský absolutizmus

b) vybojovať nezávistlosť Uhorska od Viedne

c) riešiť agrárnu otázku

d) riešiť národnostnú otázku resp. otázku zrovnoprávnenia mnohonárodnostného štátu

e) uskutočniť demokratizáciu politického ţivota

Proti centralizácií Viedne stálo niekoľko programov – požiaavka feeralizácie ríše

ausroslavisická koncepcia založená na slovanskej väčšine maarská koncepcia samosaného

a maarského Uhorska požiaavky malých nároov na jazyk a poliické práva požiaavky

samospráv a. . Uţ 13. marca 1848 si vzbúrený ľud vo Viedni vynútil odstúpenie

Metternicha a 17. marca bola ustanovená prvá konštitučná vláda na čele s grófom

Kolovratom . Cisár Ferinan V. vyal 25. apríla očasnú úsavu (Pillersorfova) a 9. mája nový

volebný poriaok pre olnú snemovňu na záklae k. sa konali voľby o úsavoarného ríšskeho

snemu, kt. pracoval od 9. mája do 6. marca 1849 , kedy bol rozpustený.

Na tieto udalosti reagovalo aj Uhorsko , kde vypukla revolúcia v Pešti , tam mláďeţ

s Alexandrom Petőfim proklamovala demokratický princíp rovnosti a ţiadala vytvorenie

Uhorskej vlády v Pešti a úniu so Sedmohradskom. To aktivizovalo Lajoša Košuta na čele

uhorskej liberálnej šľachty , aby na sneme presadil svoje liberálne návrhy → snem prijal

fosokles

zákon o zrušení poddanstva a zákon o nezávistlosti Uhorska , kt. malo byť spojené

s Rakúskom len osobou panovníka.

Vyhlásenie nezávistlosti bolo sprevádzané maďarizačnými tlakmi , maďarská liberálna

šľachta na čele s Košutom chcela politicky aj etnicky jednotný štát . Ale uţ v roku 1832

dochádza k výraznému pohybu v uhorskom sneme realizovanému maďarskými poslancami

proti Rakúsku, aby Uhorsko získalo všetky atribúty, kt. malo do r. 1526 → snaha obnoviť

Uhorské kráľovstvo , prostriedkom na strane maďarov bola spomenutá maďarizácia – vtedy

(na začiatku 19. st.) sa vytvorila myšlienka uskutočnenia jednotného uhorského národa grófa

Petőfiho, mala slúţiť na odtrhnutie od Habsburskej monarchie.

Pozitíva maďarizácie :

Mala byť rozhodujúcim prostriedkom presvedčenia cisárskeho dvora vo Viedni, ţe

v Uhorsku je samostatný národ, kt. má nárok na vlastnú štátnosť. Bol to prostriedok

súboja politických síl v monarchii, kt. smerovalo k osamostatneniu Uhorska. Tým však

oraili osané nemaarské nároy a samoná revolúcia končila neúspechom ale len

Maarska.

Uhorská časť monarchie

Rástol tu záujem o uplatnenie národných práv od všetkých národnostných menšín ţijúcich

v Uhorsku. Tu zasadal aj posledný stavovský uhorský snem, v Bratislave od 11.

novembra 1847 do apríla 1848 (v budove univerzitnej kniţnice), kt. mal rokovať o reformách,

kt. by modernizovali Uhorsko.

príčiny zvolania snemu boli rôzne:

1. panovník Ferdinand V. chcel riešiť otázku pripojených častí Uhorska a otázku

slobodných kráľovských miest, kt. mali jedného zástupcu v sneme

2. na druhej strane mali stavy vymenovať palatína, kt. nemali

3. snem si vyústila aj vnútrná situácia Uhorska (začínajúca germanizácia,

metternichovský sytém) a udalosti prebiehajúce v ostatných krajinách

Na sneme mali záujmy maďarskí liberáli, ale aj slovenský zástupca Ľudovíť Štúr, kt. bol

jeden z najdemokratickejších poslancov, za mesto Zvolen. V sneme mala odozvu februárová

revolúcia vo Viedni a 3. marca predloţil Košut návrh petície panovníkovi , v kt. ţiadal

osránenie Meernicha priznanie poliických práv mesám všeobecné zanenie obyvaeľsva

zriaenie zopoveného minisersva pre Uhorsko zasúpenie na sneme zrušenie aviiciy rovnos

pre zákonom zníženie sáleho vojska a vyanie úsavy . Dolná tabuľa prijala návrh a horná

kapitalizovala pod vplyvom revolúcie a radikalizácie ľudu v Pešti 15.3, v ten istý deň bola

petícia predloţená panovníkovi, ale jej prijatie narazilo na odpor, prijali ju aţ pod tlakom

ďalších revolučných výbuchov a 7. apríla vymenoval Ferdinand V. za zodpovedného

ministra (vlády) Lajoša Batániho . Ďalej 11. apríla 1848 potvrdil Panovník 31 zákonov

(vtedy zvaných „zákonných článkov“), na kt. sa uzniesol uhorský snem v dňoch 20. – 31.3.

( marcové zákony , aj napriek tomu, ţe od čl. 16 boli prijaté v apríli a panovník ich aj v apríli

zaopatril pečaťou a vyhlásil), kt. predstavovali zrušenie feudálnej statovskej ústavy a

zriadenie parlamentnej monarchie, rovnosti občanov a liberálnej demokracie. Uhorsko sa

fosokles

konštituovalo ako nezávislý štát s nezávislou uhorskou, snemu zodpovednou vládou. Tak

isto nastali aj ďalšie zmeny v organizácií štátnej moci, zabezpečili zákonné články, kt. sa

nazývajú aj „bratislavská marcová ústava“ :

Tie priniesli zmeny do základných oblastí:

1) zrušenie feudalizmu – aj napriek polovičatosti revolúcie sa podarilo nalomiť feudálne

zriadenie → zrušilo sa poddanstvo formou náhrady , t.j. časť pôdy, kt. obrábal

poddaný zaplatí štát, časť zemepán a zvyšok sám, pričom kaţdá časť tvorila tretinu

hodnoty pôdy

− poddaný však nemal peniaze ako sa vykúpiť a preto poddanstvo zaniklo len

formálne, jeho faktické stránky pretvávali ešte desiatky rokov (zhruba 50

rokov), poddaný totiţ splácal bývalému šľachticovi, teraz veľkostatkárovi,

svoju tretinu; aţ neskôr zanikli aj faktické stránky poddanstva

2) obmedzenie moci hlavy štátu (3/1848) – vládnu moc hlavy štátu vykonáva

panovník len prostredníctvom nezávislého zodpovedného ministerstva , pričom kaţdé

rozhodnutie panovníka musí kontrasignovať príslušný člen uhorského ministerstva;

ostalo mu právo navrhovať, sankcionovať a vyhlasovať zákony a tieţ zvolávať,

odročovať a rozpúšťať snem ; v čase neprítomnosti ho zastupoval palatín vo funkcii

miestodrţiteľa, jeho právomoci vzrástli, pretoţe vykonával všetkú vládnu moc

v záujme zachovania jednoty ríše

a) v čl. 3 sa zaviedla nová uhorská vláda zvaná zodpovedné ministerstvo , kt.

pozostávala z predsedu (Batáni) a ôsmych ministrov, kt. boli zodpovedný snemu

(národnému zhromaţdeniu), kde mohli vystupovať, ale hlasovať len ak boli členmi

snemu (hornej alebo dolnej snemovne) – vo vláde boli v podstate právomoci

dikastérií, miestodrţiteľskej rady a uhorskej komory a dvornej kancelárie, kt. sa

zrušili

čl. 2/1848 dodatočne menoval palatína resp. miestodrţiteľa

3) upravenie postavenia národného zhromaţdenia (4/1848) – národné

zhromaţdenie malo dve komory , kt. boli rovnoprávne, hornú (magnátsku) a dolnú

(zastupiteľskú), pričom dolná stratila stavovský charakter a tvorili ju zástupcovia

všetkého občianstva – systém ľudového zastúpenia a horná si ho zachovala

4) vznik volebného práva (5/1848) – toto právo určovalo, kto tvorí občianstvo – boli to:

1. šľachta

2. majetní občania

3. inteligencia

Tento čl. priznával volbné právo tým, kt. ho mali pred revolúciou, občanom, kt.

spňali majetkový cenzus a inteligencii , kt. nemusela spňať cenzus; naopak

voliť nemohli osoby, kt. nespňali tieto podmienky, osoby pod otcovskou,

poručenskou alebo gazdovskou mocou (alebo v moci iného), ţeny a osoby kt.

nevyznávali recipované náboţenstvá (napr. ţidia) → v dôsledku týchto

obmedzení malo aktívne volebné právo len 6% obyvateľstva a pasívne

volebné právo predpokladalo znalosť maďarčiny a teda účasť nemaďarských

národov na sneme sa obmedzila. Voľby boli verejné a v chorvátskych ţupách

sa nevyţadovala znalosť maďarčiny.

5) zmena miestnej správy (16 a 17/1848) – právomoc ţúp ostala neporušená, ale

stratili svoj stavovský charakter → mohol sa tam dostať ktokoľvek; ţupám sa

ponechalo rozhodovanie o zastúpení nešľachticov na ţupnej kongregácií ,ale kaţdá

fosokles

Plik z chomika:

Inne pliki z tego folderu:

Inne foldery tego chomika: