sj56978b.pdf

144

Slovenský jazyk a literatúra v kole

Krízový motív sahovania u Jána trassera

EVA JENÈÍKOVÁ

Anotácia: Motív sahovania nadobúda u J. trassera rôzne významy, vstupuje do

viacerých kontextových truktúr.

K¾úèové slová: povrchová rovina textu, hlbie sémantické roviny, racionálna a ci-

vilná obraznos, sproblematizovanie hodnôt

Autorský rukopis a poetika Jána trassera (roè. 1946) sa zaèali formova na

pozadí esdesiatych rokov, predovetkým v èasopise Mladá tvorba, kde tento autor

publikoval aj svoje literárnokritické práce. V tom èase sa utvorila dynamická lite-

rárna situácia, v ktorej fungovali vnútorne diferencované a komplexné vnútroge-

neraèné aj medzigeneraèné vzahy (v próze, lyrike aj v dráme).

Debutom Odriekanie (1968) nadviazal Ján trasser na programovo vyhrane-

ných prísluníkov mladej básnickej generácie, ktorá sa v esdesiatych rokoch

etablovala v slovenskej lyrike ako Trnavská kola èi skupina konkretistov alebo

senzualistov (Ján Stacho, Ján Ondru, ¼ubomír Feldek, Ján imonoviè) a na o nieèo

mladích Osamelých becov (Ivan Lauèík, Peter Repka, Ivan trpka). Plodné es-

desiate roky vak vystriedali po invázii sovietskych vojsk etatisticky a direktívne

riadené sedemdesiate roky, èím sa prirodzený rozvoj súèasnej slovenskej literatú-

ry hodnotovo opä zredukoval a do znaènej miery prestal fungova ako vnútorne

diferencovaný, dynamický a tvorivo produktívny organizmus. Viacerí autori od-

ili alebo sa stiahli z literárnej scény: jedni preto, e museli, iní preto, e chceli.

Do druhej skupiny mono priradi aj Jána trassera, ktorý sa svojou druhou

básnickou zbierkou Podmet ohlásil a o dvanás rokov (r. 1980), keï ve¾mi poma-

ly, pozvo¾na, dochádza k prvým náznakom retituovania miesta viacerých pos-

tihnutých autorov i k prvým pokusom reflektova krízovú situáciu, v ktorej sa

slovenská literatúra ocitla.

Je len prirodzené, e poetické a noetické východiská metafyzickej obraznosti

trasserovej ranej tvorby prechádzajú v osemdesiatych rokoch výraznou preme-

nou. Básnik reaguje na ostré i jemnejie zmeny spoloèenskej citlivosti a prikláòa

sa programovo k poézii civilnej kadodennosti. Tento typ lyrickej citlivosti voèi

kadodennej skutoènosti a jej tylizácia má spoloèné korene s neskorým Novo-

meským a Kostrom, s Feldekom i Stráayom, ale aj s èeskou poesií vedního

dne (Holub), èi s Brechtovým civilizmom kadodennosti a jeho racionálnou,

gnómickou obraznosou.

Pri analytickom túdiu trasserovej tvorby z osemdesiatych a devädesiatych

rokov mono zisti, e za konkrétne videnými detailami, situáciami, gestami, ka-

dodennými ivotnými faktami a ich existencialisticky tylizovanými prepismi je

Slovenský jazyk a literatúra v kole

145

håbkovo prítomné vedomie civilizaènej a spoloèenskej krízy. trasserova poézia

v ïalích zbierkach Denne (1981), Priamy prenos (1986), Práca na ceste (1989),

My dobrej nádeje (1992, najmä èas Drvivá menina), ale aj jeho piesòové texty

vo výbere Panèuchové blues (1989), èi najnovie vydané knihy satirických pies-

òových textov písaných pre televízne Veèery Milana Markovièa (Ples núl, 1994,

Babky demokratky, 1994) predstavuje celý diapazón stigmatizovaného a frus-

trovaného èloveka 20. storoèia na pozadí rozlièných problémových situácií ka-

dodenného sveta, ktorý trpí parafrázujúc Petra Zajaca neprítomnosou ele-

mentárnej ¾udskej slunosti alebo nepochopením v kadodennom vzájomnom

styku a spolunaívaní, take výsledkom sú potom ivoty ité na neèisto (pozri

doslov P. Zajaca v knihe Panèuchové blues, s. 135).

trasserove vere pritom neupadajú do lyricky rozvláèneho sentimentu, èi do

bezvýchodiskovosti, ani do brutálnej deziluzívnosti. Väèina textov má zvlátnu

podobu objektivizujúceho gesta a strohú vecnos, ktoré prináajú scivilnený a od-

patetizovaný obraz súèasného èloveka i samotného spisovate¾a intelektuála. Je

to básnik sriaci humorom a vtipom, invenènými aforistickými nápadmi, citlivý-

mi postrehmi a analýzami súèasnej reality, ktorý èitate¾a vdy rád zaskoèí este-

ticky úèinnou a prekvapivou básnickou pointou.

V dvoch zbierkach Priamy prenos a Práca na ceste mono nájs celý rad

básní, ktoré sa vyznaèujú akousi zvlátne presahujúcou autobiografickosou a ci-

vilnosou. Interpretáciou navonok nenároènej básne Sahovanie sa ich pokúsim

identifikova.

S A H O V A N I E

/1/ Sahujem sa.

/2/ Robím to, èo vetci.

/3/ Triedim svet na dve kôpky:

/4/ na veci

/5/ a nevyhnutné veci.

/6/ Nieèo si vezmem hneï

/7/ a po nieèo sa vrátim.

/8/ Po tú kniku, èo mám rád,

/9/ èo zostala mi v krvi.

/10/ Èítal som ju tisíckrát

/11/ a chcem aj tisícprvý.

/12/ Vezmem si gramofón, mám zopár platní,

/13/ vezmem si sandále, tie, v ktorých chodím,

/14/ vezmem si uterák pre prípad vody.

/15/ Obèiansky preukaz. Ete je platný.

/16/ Nieèo si odnesiem,

/17/ nieèo tu navdy nechám.

146

Slovenský jazyk a literatúra v kole

/18/ Poh¾ad z tohto poschodia,

/19/ tvar k¾uèky z bakelitu.

/20/ Zostane mi výhoda

/21/ by znalcom tohto bytu.

/22/ Nechám tu obrazy, nevlastním stenu.

/23/ Do schránky hodím k¾úè. Tak u to vylo.

/24/ Nechám tu adresu, smerové èíslo,

/25/ keï stretne potára, ohlás mu zmenu.

/26/ Sahujem sa.

/27/ Robím to, èo vetci.

/28/ Triedim svet na dve kôpky:

/29/ na veci

/30/ a nevyhnutné veci.

/31/ To, èo som tu nechal,

/32/ beriem si so sebou.

(Priamy prenos, 1986, s. 10-11)

Pri prvom èítaní básne máme dojem, e ide o bezprostredný záznam situácie

èloveka, ktorý sa sahuje z jedného bytu do iného ivotného priestoru. Z toho

dôvodu je lyrický subjekt nútený bilancova, robi si akési triedenie vecí na

základe vlasnej hierarchie hodnôt. Dôvod, príèina sahovania nie je explicitne

vyjavená, ale 15., 24. a 25 ver implikuje predstavu partnerského èi presnejie

manelského rozchodu. tandardne zauívaná hierarchia hodnôt pri sahovaní,

delení a výbere vecí sa vak nerealizuje, lyrické Ja si fyzicky odnáa iba zopár

vecí: kniku, gramofón, sandále, uterák a obèiansky preukaz. Tieto veci vsugero-

vávajú èitate¾ovi istú predstavu, konkrétny obraz o hlavnej postave básne: slo-

ganovitá hyperbola 10. a 11. vera naznaèuje, e je to èlovek, ktorý rád èíta a je

ovplyvnený literatúrou nato¾ko, e mu zostala v krvi, èo sa dá interpretova aj

tak, e ide o èloveka, ktorý pracuje so slovom a s literatúrou profesionálne.

Keïe trasser je v povedomí kultúrnej verejnosti v pozitívnom slova zmysle

literátom (je známy ako básnik, kritik, textár, editor, publicista, redaktor literár-

nych èasopisov...), máme tu prvý signál o autobiografickom zázemí básne. Hie-

rarchiu hodnôt lyrického subjektu reprezentujú veci, ktoré sú volené zástupne

a majú platnos charakterizaèného prvku: gramofón a platne odkazujú spätos

textára pop piesní s hudbou (na trasserovu dlhoroènú skúsenos s populárnou

piesòou), motív sandálov a uteráka predstavuje v primárnej rovine to, èo je teles-

né, èo slúi k pohodliu a elementárnej hygiene lyrického Ja. Ide o nieèo, èo zvy-

èajne ostáva pod prahom poetického nie vak napr. u Brechta, ktorého trasser

spoluprekladal èo v sekundárnej rovine predstavuje ïalí signál o autobiogra-

fickosti lyrického subjektu (prekladate¾ské aktivity autora).

Slovenský jazyk a literatúra v kole

147

14. ver naznaèuje istú zmenu. Ver sa lomí na dve polovice, motív vody sa

v druhom polverí osamostatòuje, signalizuje isté prekroèenie individuálneho

ivota a jeho charakteristiky smerom k spoloèenskému ivotu. Evokuje ekolo-

gickú problémovos súèasnej doby, stav ohrozenia èloveka a sveta, neustále sa

zhorujúce ivotné podmienky na Zemi (náznak katastrofickosti tohto motívu).

Zaujímavá je tie dvojèlenná formulácia výpovede v 15. veri dvojlomos

vera je zdôraznená rytmicky aj interpunkène. Základné významy motívu obèian-

skeho preukazu (1. OP ako identifikácia èloveka, jeho oèíslovanie, opeèiatko-

vanie, 2. OP ako doklad o spoloèenskej zaradenosti titul, pracovisko, 3. OP

ako úradné potvrdenie stavu a rodinno-partnerských vzahov medzi ¾uïmi enatý,

vydatá, druh, druka, poèet detí a pod.) narúa druhá èas vera: Ete je platný.

Táto oznaèená doèasnos je ïalím ohniskovým miestom básne, ktoré vyvoláva

otázky typu: Dokedy bude platný? Z akého dôvodu prestane by platný? Kedy sa

tak stane? Aké budú nové identifikaèné údaje? Èo budú znamena v ivote ly-

rického subjektu? Obèiansky preukaz nebude platný len z formálneho h¾adiska

(zmena adresy), alebo dôjde k inej zmene, ove¾a závanejej a problematickej-

ej? Na tomto mieste sa mení aj základná modalita textu civilný, vecný tón

vystrieda jemná irónia a vzápätí (16. 19. ver) nostalgicko-disharmonizaèný

tón, ktorý potom vyústi do sarkasticko-ironických polôh pri vlastnej sebacharak-

teristike (znalec bytu, 20. a 21. ver).

Enumerácia vecí, ktoré lyrické Ja sahuje, má rôznu podobu. Raz je to jed-

noduché inventarizovanie èi skatalogizovanie vecí, inokedy obrátená hod-

notová klasifikácia (len zdanlivo, ako ukáeme neskôr), ktoré pomáhajú lyrické-

mu subjektu zorientova sa v danom neporiadku a vyriei základnú dilemu: èo

vzia a èo ponecha. Anaforické vezmem si (4x) a v jednom prípade odne-

siem si, sa strieda so slovom nechám (3x) a keï sa zdá, e triedenie a inventa-

rizovanie je u definitívne ukonèené (23. ver), autor nás zaskoèí závereèným

dvojverím, ktoré otoèí vetko naruby: To, èo som tu nechal, / beriem si so

sebou. Predchádzajúce kontatovanie Tak u to vylo (23. ver) je totálne zru-

ené. Práve tento nový neèakaný a okujúci záver básne (zdôraznený aj disharmo-

nickým rytmom v prvej èasti), nás núti vráti sa spä, k ïalím a ïalím èítaniam

tejto len zdanlivo jednoduchej básne.

Báseò Sahovanie je záznamom èi civilnou výpoveïou o tom, èo si lyrické Ja

vezme so sebou a èo ponechá v starom byte len v povrchovej rovine textu. V hlb-

ích sémantických rovinách prináa úvahu o tom, èo je vlastne v ¾udskom ivo-

te dôleité. Je originálnou lyrickou odpoveïou na otázku typu Èo si uloím do

PAMÄTI ako nieèo podstatné, nezmazate¾né, èo ma vlastne nejakým spôsobom

formovalo, na èom som bol osobne úèastný a na èo jednoducho nesmiem zabud-

nú ani v krízovej ivotnej situácii. Navonok sa zdá, e lyrický subjekt sa danej

situácii podriaïuje a pristupuje k nej ve¾mi racionálne. Po druhom refrénovi-

tom triedení sveta na dve kôpky (26. 30. ver) nezvíazí materiálny rozmer

vecí, ale ich duchovná stránka.

148

Slovenský jazyk a literatúra v kole

Spoza racionálneho inventarizovania (robenia poriadku v neporiadku) presvi-

tá silná intenzita zmyslového a citového vnímania aj onej zamlèanej problémo-

vej situácie, ktorú treba civilizovane, kultúrne riei. To vak neznamená, e za

sústredeným vô¾ovým úsilím sa neskrýva vnútorná jatrivos a krízovos problé-

mu. V håbkovej rovine textu nepôjde teda len o sahovanie, o opustenie partnerky

èi zabudnutie vecí, ale naopak, o ich ivotnos a ivos prostredníctvom vet-

kých tých geologických vrstiev minulých citov, vzahov a ivotných situácií,

ktoré zanechávajú v pamäti hlboké stopy, dojmy, vrypy...

trasserova racionálna a civilná obraznos je v tomto zmysle analýzou i synté-

zou. Analýzou preto, lebo rozkladá vonkajiu skutoènos aj skrytý vnútorný svet

lyrického subjektu a prisudzuje javom a veciam patrièné miesto i príslunú

hodnotu. Syntézou preto, lebo z reality a problémovej ivotnej situácie rozloenej

do jednotlivých obrazov, znakov, signálov dokáe vytvori novú, presnejie stále

ivú a ijúcu skutoènos aj napriek tomu, e je fyzicky vzdialená a uloená len

v pamäti. Veci a vecièky sveta, ktoré sa navrstvili v pamäti, si lyrický subjekt

vnútorne utriedil, usporiadal a následne akoby nanovo zharmonizoval, aby ich

mohol citlivo prenies a ¾udsky zabýva vo svojom novom ivotnom priestore. Tuí-

me, e intenzita preitia takéhoto typu sahovania je ve¾mi silná...

Na tomto mieste je nutné vráti sa ete raz k pojmu sahovanie. Ak by sme

ostali pri prvej interpretácii, titul básne by mal znie Odsahovanie alebo Presa-

hovanie. Ak vak zoberieme do úvahy Lotmanov výrok, e umelecký text mono

chápa ako text viacnásobne zakódovaný (J. Lotman: truktúra umeleckého tex-

tu, 1990, s. 76), na základe deifrovania kontextov celej básne sa ponúkajú aj

ïalie významové konotácie slova sahovanie a interpretaèné k¾úèe: sahovanie

do vnútorného exilu, sahovanie z koe, sahovanie ako prekraèovanie vnútor-

ných hraníc, sahovanie ako ve¾ké vykorenenie a pod.

Mimochodom, motív sahovania má u i v súèasnej slovenskej lyrike svoje

dejiny. Frantiek Miko pri skúmaní epickej zloky v lyrike analyzoval báseò

Lýdie Vadkerti-Gavoríkovej Ve¾ké sahovanie. Poukázal okrem iného na to, e

lyrický subjekt v tejto básni sa musí citovo vyrovnáva s prechodom do nového

domova, ale pod povrchom tejto situácie sa skrýva iná, ove¾a hlbia ¾udská situ-

ácia oidipovský komplex (vzah dcéry k matke v súvislosti s màtvym otcom

v novom domove). (Frantiek Miko: Od epiky k lyrike, 1973, s. 121.) Konkretisti,

ku ktorým sa v druhej polovici 60. rokov priraïuje aj L. Vadkerti-Gavorníková,

programovo semiotizujú základné ivotné situácie a zvýznamòujú ich nato¾ko, e

sa stávajú znakom èohosi hlbieho.

U trassera 80. rokov (Priamy prenos, Práca na ceste) vidíme trochu iný pos-

tup: ivotné situácie sa rutinizujú, zbavujú sa priameho, bezprostredného súvisu

so základnými ivotnými pocitmi. Pravdae, je to zámerná, vedomá rutinizácia

(veci, ktoré èloveka hlboko zasiahnu, podáva autor ako èosi bené). To, èo by sa

malo sta hlavným predmetom lyrickej meditácie, sa stáva záleitosou nejakej

jednoduchej evidencie, civilného diania i podania. Ide tu vak o tylistický grif,

Plik z chomika:

Inne pliki z tego folderu:

Inne foldery tego chomika: