Marcové zvyky a pranostiky Pranostické obdobia: V prvých marcových dňoch ešte pretrváva matejský odmäk, ktorý často strieda gregorská zima (12. marca). Predjarie však neodvratne kráča k jozefsko-mariánskemu otepleniu (19.marca, 25. marca), ktoré sa prejavuje práve v čase úradného začiatku jari. Občas ho pokazí predčasný vpád aprílovej zimy. Pranostiky: v Marcové slnko má ešte krátke ruky a od nôh chladí. v Aj keď v marci pluh ryje, zima ešte žije. v Lepšie byť od hada uštipnutý, ako v marci od slnka zohriaty. v Koľko hmiel v marci, toľko čakaj mrazov a toľko lejakov v júli. v Marec, poberaj sa starec. v V marci starý, hrozia máry. v V marci ak vidíš chlapa nahatého, volíš radšej vidieť vlka chlpatého. v Marcový sneh nedobrý ani na to, aby ho vo vreci na chotár vyniesli. v Marec sa vie pousmiať, ale i poriadne zamračiť. v Ak v marci leje, nemá gazda veľa nádeje. v Dieťa, žriebä a šteňa v marci narodené býva dobré. v Ak marec stiahol kožuch, apríl po ňom rád siahne. v Marec či slnečný alebo plačlivý, novembra je obraz živý. Gregor (12. marca) v Ak Gregor hlavou kývne, ešte na nás zimu zošle. v Svätý Gregor mrazy vodí, keď nevodí, snehom škodí. v Ak na Gregora na poli veľa snehu leží, skoro sa roztopí, jar rýchlo prichodí. v O Gregore mrcha gazda, ak neorie. v Na Gregora snehu top, pre zimu je veru hrob. v Okolo Gregora bociany, divé húsky a kačky i lastovičky od mora. v Na Gregora ľad do mora. Jozef (19. marca) v Okolo Jozefa zo zimy sa smej a na hriadke kapustu sej. v Ide svätý Jozef s pomocou, zrovná nám deň s nocou. v Svätý Jozef drevo naseká a Panna Mária (25.3.) zakúri. v Svätý Jozef s tvárou milou, končí už so zimou plnou. v Jozef – základ jari. v Ak na Jozefa vietor, za štvrť roka potrvá. v Po svätom Jozefovi baranček na vŕšok vyskočí. Zvyky: Roľnícka mágia nabáda k obradom pred vyoraním prvej brázdy. Oráči sav vždy pomodlili a obehli nezoraný lán s ohňom. Vatry zvykli zapáliť na každom konci poľa. Do plameňov nahádzali bylinky na odpudenie bosoriek. Prvá brázda mala byť vždy čo najrovnejšia a najhlbšia. Oráči dov nej vkladali kúsok chleba, vajíčko, omrvinky zo štedrovečerného stola, posvätené vetvičky i zrnká z posledného vlaňajšieho snopu. Niekde brázdu pokropili kohúťou krvou. v V niektorých krajoch sa gazda s gazdinou vyváľali po roli, aby bola pôda úrodná a nasledujúca úroda bohatá. Zvestovanie Panny Márie (25. marca – mariánsky sviatok, keď Panne Márii oznámi archaniel Gabriel, že Boh si ju vybral za matku svojho syna) v Na zvestovanie Panny Márie lastovička jar zvestuje, aj keď ju niekedy Mária pri srdci zohrieva. v Slnko na Zvestovanie úrodný rok sľubuje. v Na Máriino zvestovanie jar zimu premohla. v Po zvestovaní Panny Márie každá lúka ožije. v Po zvestovaní Panny Márie nepotrebuješ viac sviecu, až svätý Michal ju v septembri zapáli. v Panna Mária aj bez dreva zakúri. v Slnečný svit na Zvestovanie prináša úrodný rok, dážď krupobitia ohláša. v Panny Márie zvestovanie: aj keby si trávu palicou do zeme zatĺkal, už nezatlčieš. (Z Prílohy denníka Korzár z 13.2.2008 Zvyky a pranostiky)
slovencina