Polakovic-Obnova_naroda.pdf

(1058 KB) Pobierz
42132580 UNPDF
~ 1 ~
42132580.001.png
ŠTEFAN POLAKOVIČ
sa narodil 22. septembra 1912 v Chtelnici. Stredoškolské štúdia vychodil v Trnave.
Po univerzitných štúdiách v zahraničí vydal v Matici slovenskej kniţku K základom
slovenského štátu“ (1939). V tom istom roku zaloţil pri Matici prvý slovenský
filozofický časopis Filozofický zborník“ (prvé číslo vyšlo v marci r. 1940) a
zorganizoval v rámci vedeckých odborov Matice Filozofický odbor.
Z jeho kníh vydaných na Slovensku pre odchodon, do cudziny r. 1945. moţno
spomenúť. Úvod do filozofie“ (1941), Náš duch“ (1942), O integrálny pojem
filozofie“ (1943). Warum eine freie Slowakei?“ (1944), Vývin základných myšlienok
slovenskej politiky (po francúzsky a po slovensky, 1944).
Od r. 1947 ţije v Argentíne.
V cudzine vydal po slovensky: Na prelome dvoch období“ (1952), Čo je národné
bytie?“ (1982). Vidiny o slovenskom národe“ (1983), Za ţivot národa – za trvanie
štátu“ (1985), spolu s F. Vnukom Zahraničné akcie na záchranu a obnovenie
slovenskej samostatnosti“ (1988), Tvárou k budúcnosti“ (1975).
Po španielsky vydal: Qué es una nación?“ (1976), La formación del ser nacional“
(1978). Teória de la nación“ (1982). La clave para la obra de Ernesto Sabato“ (1981).
Pensando la nación“ (1986).
Prispieval do Slovák Studies“, Slovakia“. Slowakei“. Európa Ethnica“ (Wien),
Revista nacional de cultura“ (Caracas, Venezuela), Revista de cultura nacional“
(Buenos Aires). Studia Croatica“ (Bs Aires) a iných. Prispel do viacerých
kolektívnych diel v Európe a v Argentíne ako aj ku Medzinárodnému kongresu
filozofie (Córdoba. Argentína, 1987).
Po prevrate prispieva na Slovensku do Filozofie“ a Lit. týţdenníka.
ISBN 80-85513-01-3
~ 2 ~
42132580.002.png
ŠTEFAN POLAKOVIČ
OBNOVA NÁRODA
DUCHOM ŠTÚRA
Venované
tej Štúrovej spoločnosti ktor si vala a cieľ prispieť k obnove nroda duchom
nesmrteľného Štúra
Štúrova spoločnosť, Bratislava © Štefan Polakovič
ISBN 80-85513-01-3
~ 3 ~
42132580.003.png 42132580.004.png
Úvod
Novembrová Neţná revolúcia a potom prvé politické voľby na
Slovensku skôr neţ by boli odpoveďou na podstatné problémy
slovenského národa,
kládli ţeravú otázku, čo sa stalo s naším národom, keď
nereagoval podľa bytostných zákonov, vloţených do podstaty
národov. Podstata druhu bytostí – a národy nepochybne tvoria
osobitný druh bytostí – podmieňuje totoţné postoje.
Aby sme pochopili postoje slovenského národa, pozrime sa na
postoje iných národov, keď viali vetry revolúcie a ktorých
národné poloţenie bolo podobné ako poloţenie slovenského
národa. Boli totiţ tieţ pod feruľou komunistických strán.
Sotva sa pod vplyvom jarného slnka slobody začali lámať hrubé
ľady politického zotročenia, tieto národy pod vedením svojich
komunistických strán vyhlasovali jeden za druhým vlastnú
štátnu nezávislosť. Ako prvá začala Litva: zemepisne aj počtom
obyvateľov nesmierne malá v porovnaní so sovietskou ríšou a
bez vlastného vojska, len silou presvedčenia o svojej pravde
vyhlásila svoju štátnu samostatnosť. Po nej prišli ďalšie baltické
národy: Estónci a Lotyši. V Juhoslávii malý slovinský národ a
po ňom Chorváti tieţ vyhlásili štátnu samostatnosť za princíp
svojej národnej politiky. Všetky tieto národy vyhlásili svoje
republiky a pri voľbách svojím hlasovaním potvrdili
rozhodnutia svojich národných vodcov, zvolili si svoje
parlamenty a svojich prezidentov.
Jediný rozdiel medzi spomenutými národmi a Slovákmi je
okolnosť, ţe oni mali vlastné komunistické strany, kým Slováci
~ 4 ~
boli začlenení do Komunistickej strany Československa“. Táto
okolnosť má nesmierny význam pre pochopenie duchovného
stavu slovenského národa v čase, keď sa chýlilo k revolúcii. A
má význam preto, lebo Komunistická strana Československa“
bola v rukách českých marxistov a tí robili prevýchovu
slovenského národa. Boli marxistami, ale boli aj českými
šovinistami, ktorí boli napáchnutí masarykovsko-benešovským
učením o slovenskom národe, ktorého základnou tézou bolo, ţe
slovenského národa niet a ţe Slováci sú vlastne Česi hovoriaci
českým nárečím Kým Litovci, Slovinci a iní venovali sa
upevňovaniu svojej národnej totoţnosti, Slováci boli
prevychovávaní za komunistického reţimu k niečomu, čo sa
priečilo slovenskému duchu.
Ak bola reakcia všetkých národov v revolúcii rovnaká, mala byť
rovnaká aj reakcia s nimi totoţná.
Čoho sme však boli svedkami na Slovensku? Na Slovensku sa
splnil len jeden krok revolúcie: odňatie moci komunistickej
strane a návrat k demokracii.
Štúr si ťaţkal pred vyše sto rokmi slovami: Nevedeli sme sami o
sebe“. A musíme pripustiť, ţe nevieme sami o sebe ani dnes, ak
nereagujeme ako dospelý národ.
A predsa, tento národ dokázal svoju politickú zrelosť za prvej
Česko-Slovenskej republiky, keď zástupcovia takmer všetkých
politických strán 6. októbra 1938 vyhlásili v Ţiline autonómiu
Slovenska, ktorú len so zaťatými zubami Česi prijali ústavným
zákonom 22. novembra 1938.
A predsa, tento národ mal svoj vlastný štát. Nech mal tento štát
akékoľvek veľké chyby, predsa len bol slovenským štátom,
~ 5 ~
Zgłoś jeśli naruszono regulamin