HISTORICKÝ VÝVOJ LATINSKÉHO PÍSMA
Rozdelenie latinského písma:
1. majuskula - veľké písmo, výška písmen je približne rovnaká, výška písmen je ohraničená 2ma vodorovnými linkami.
Patrí sem:
a) kapitála - veľká rímska abeceda, na konci nožičiek má široké serify. Serify dodávajú písmu monumentálny vzhľad,
používa sa na slávnostné nápisy a tituly.
b) unciála - vyvinula sa z kapitály, odlišuje sa od kapitály len zaokrúhleným tvarom písmen
c) polounciála - tento druh sa používal od 4.- 8.st. až po reformu Karola Veľkého, nemá vlastnú abecedu a preberá
prvky kapitály, unciály a kurzívy
miniskula - malé písmo, výška písmen nie je rovnaká, je založená na 4-linkovom systéme.
a) karolínska minuskula a karol. kurzíva
b) národné písma
2. knižné písmo - inklinuje ku kurzíve (kurzívne písmo vzniklo z potreby rýchleho písania). Občas sa knižné písmo
zjavuje aj v listinách a naopak - listinné písmo zase v kódexoch.
listinné písmo - rozdiel medzi knižným a listinným písmom je ten, že duktus (sila ťahu) písma listín je vždy voľnejší
a spontánnejší.
_________________________________________________________________________________________________________
RÍMSKE PÍSMO - rímska latinka vznikla priamo zo starogréckej abecedy. Všetky druhy latinského písma používané v rímskom období sú majuskulné.
Nápisové:
archická latinské písmo - pozostávala z majuskúl (veľkých písmen) rovnako vysokých a silných ťahov, ktorých slová neboli ešte oddelené medzerou. V archaickom období sa písalo výlučne na kameň, mramor a kov. Písmo na kameni a mramore bolo tvrdé a hranaté, písmo na kove bolo jemnejšie.
Písmo sa písalo sprava doľava a toto sa mení až niekde v 4. st. pnl.
monumentálne rímske písmo - vyvinulo sa z archaického rímskeho písma. Monumentálne rímske písmo sa zachovalo na mnohých nápisoch monumentálnych stavieb. Toto klasické nápisové písmo vynikalo krásou jednotlivých písmen, pompéznou slávnosťou a trvanlivosťou dosahovanou tesaním do kameňa podľa istých rukopisných predlôh.
Knižné: .
V Rímskom období lat. písma sa rozmnožil počet materiálu na písanie - tento materiál sa začal umelo vyrábať, ako napr. papyrus, pergamen. Takisto sa zmebilo písacie náradie.
Z monumentálneho písma bolo odvodené i majuskulné písmo používané na pisanie knižných kapitol, tzv. rímska kapitála, kt. tvary písmen sa menili vzhľadom k písaciemu materiálu, kt. bolo zrezané brko.
1. scriptura monumentalis (quadrata) - pravidelnosť jednotl. písmen je do očí bijúca, ich šírka a výška je rovnaká, t.j. písmená sa dajú umiestniť do štvorcov, preto qadrata.
2. scriptura actuaria - písmená sú úzke a vysoké. Tento druh rímskej kapitály bol obľúbený pri vyhotovavaní listín (acta) a do kovu (hlavne do bronzu) sa ním ryli rôzne dokumenty. Materiál, na kt. sa stretávame s touto rímskou kapitálou je kameň, mramor a kov. Pokiaľ sú slová oddelené, kladú sa za nimi bodky, a to nielen na konci viet, ale tiež za jednotl. písmenami.
3.st.pnl - stretávame sa s ligatúrami - písmena sa v nich spájajú tak, že buď vypadne časť jedného písmena, alebo sa písmená navzájom prelínajú (alebo sú nadpísané, alebo vpísané jedno do druhého).
3. capitalis quadrata elegans - je to tzv. elegantná kapitála, jej vzorom bola „scriptura monumentalis“. Má rovnakú výšku a šírku písmen, vertikálne a vodorovné ťahy písmen tvoria pravý uhol, dodržuje sa rozdiel medzi tenkými a hrubými ťahmi, ktoré sú zakončené malými a jemnými čiarkami.
4. capitalis rustica - je to tzv. sedliacka kapitála (rustica=sedliacky), jej vzorom bola „scriptura actuaria“. Duktus písma je voľnejší, vertikálny ťah je vysoký a tenký (vlasový) a vodorovné sú hrubé a krátke (často ledva naznačené). Celkovo toto písmo vyvoláva dojem úzkeho a vysokého písma.
2.st.pnl - vznik nového druhu majuskulného knižného písma, ktorý sa od kapitály odlišuje guľatými tvarmi písmen unciála.
STREDOVEKÉ PÍSMO - nastupuje po zániku Rímskej ríše. V tejto dobe vzniká nový druh latinského písma - polounciála a tiež nové druhy latinského písma - tzv. národné písma.
Tieto národné písma sa už od 7.-12.st. užívali v Taliansku, Francúzsku, Španielsku, Írsku a v Anglicku.
Patria sem: a) langobardské písmo
b) vizigótske tieto písma vyvinuli národy, kt. sa usadili na troskách Rímskej ríše. Tieto písma nie sú
c) merovinské zreteľné a ľahko čitateľné. Vznikli z rímskej kurzívy.
d) írske
e) anglosaské tzv. ostrovné písma, vznikli z polounciály.
(írsko-anglosaské) - Písmo „írsko-anglosaské“ - vzniklo v Írsku, a putovaním írskych misionárov sa toto lat. písmo
dostalo do severného Anglicka. Aj ked v najstarších dobách na juhu Anglicka bolo rozšírené
knižné písmo pevninské, ktoré vo svojich knihách prinášali rímsky misionári, časom sa aj do tejto
oblasti rozšírilo písmo írskych kníh, ktoré sa u Anglosasov dožilo špec. grafického stvárnenia.
Írsko-anglosaské písmo veľmi ovplyvnilo taktiež vývoj písma pevninského. Tento spätný vplyv ost-
Rovného písma súvisí s írsko-anglosaskou misionárskou činnosťou v Európe.
Írske pamiatky: „The Book of Kels“ - je v nej dobre zachytený vývoj titulnej iniciály, titulnej strany
Pevninské pamiatky: „Sínajský kódex“ zo 4.st.
„Vatikánsky kódex“
Írske písmo - Írsko nebolo nikdy obsadené Rimanmi. Dlhé stáročia keltskí Śkóti žili svojim zvláštnym kultúrnym životom
a písomné potreby obyvateľstva krylo písmo domáceho pôvodu, tzv. „ohgam“. Latinské písmo sa zaviedlo do Írska (a te-
da aj do Anglicka) z Európy vďaka katolíckej cirkvi.
Už v 5.st. prichádzajú na ostrov kresťanskí misionári, od kt. sa domáce škótske obyvateľstvo učí latinskému písmu.
Hlavný prúd však neprichádza z Ríma, ale z južného a západného Francúzska (kde bolo najoblúbenejším knižným pís-
mom polounciála). Tento druh latinského písma sprevádzal misionárov na ich ceste do Írska, a to v biblických textoch a
iných náboženských knihách. Pri úspešnom širení kresťanstva nastal nedostatok týchto kníh a tak začali tieto knihy opi-
sovať na domácej írskej pôde. Kopírovačom slúžilo za vzor tiež písmo (pevninská polounciála), ktorým boli tieto knihy
vyhotovené. Pod vplyvom domácej pisárskej tradície (písmo ohgam) tak pevninská polounciála dostala nové grafické
stvárnenie.
Anglosaské písmo - Do severného Anglicka sa šírilo kresťanstvo z Írska, odkiaľ prichádzali írsky misionári a prinášali
so sebou posvätné knihy písané írskym písmom. Títo írsky misionári tu zakladali kláštory s pisárskymi školami. V kláš-
torných školách usilovne opisovali knihy, a to písmom, akým boli zhotovené prinesené z Írska. Bola to teda írska polo-
unciála a írska minuskula, ktorou sa písali najstaršie knihy anglického severu.
Naproti tomu však väčšia časť Anglicka bola pod vplyvom Ríma. Rímsky misionári, ktorí prichádzajú priamo z Ríma, tiež
Zakladali na území Anglicka kláštorné pisárske školy. V týchto školách sa zase opisovali prinesené kódexy z Ríma, kt.
boli vyhotovené kapitálou rustickou a hlavne unciálou. Vplyv rímskych pisárskych škôl sa čoskoro oslabil a tak Anglosasi
graficky stvárňujú svoje písmo hlavne pod vplyvom írskeho písma.
Rovnako ako písmo, taktiež výzdobu kníh prevzali Anglosasi od Írov.
KAROLÍNSKE PÍSMO - okolo 8.st.
Okolo 8.st. sa vlády ujíma cisár Karol Veľký, ktorý bol veľkým milovníkom vedy a umenia. Snahou zjednotiť štátnu a kresťanskú moc dal podnet, aby z rôznorodých písmen odborníci vytvorili abecedu, ktorá bude dobre čitateľná. Tak vzniklo najdokonalejšie písmo v stredoveku - karolínska minuskula - malá abeceda, kt. bola dobre čitateľná, pretože sa dodržiavali medzery medzi slovami, interpunkcia a znížil sa počet ligatúr. Bola písaná brkom so šikmo zrezanou špičkou.
Ilustrácia kníh: V dobe karolínskej minuskuly spočiatku prevládala ornamentika iniciálok ako figurálna maľba. Bohatá ornamentálna výzdoba rukopisov čerpá svoje motívy zväčša z rastlinnej a živočísnej ríše. Anglosaské ornamenty priberajú orientálne prvky (fantastické postavy - zvieratá), ktoré sú doplnené architektonickými motívmi orientálneho kresťanstva.
Luxusný vzhľad rukopisov sa často zvýrazňoval zlatým alebo strieborným atramentom a purpurovým pegamenom, ktoré karolínske knižné maliarstvo prevzalo z rímskeho obdobia. Grafické prvky luxusných rukopisov sú tiež kaligraficky stvárnené a ich organickým doplnkom je ornament, ku ktorému sa neskôr pridáva figurálna maľba. Ornamentálny motív a ilustrácia v tomto čase tvorí už nerozlučnú časť samotného písma.
GOTICKÉ PÍSMO - nastupuje v 12.st.
Vplyvom gotickej architektúry (lomené oblúky) nadobúda karolínske písmo lomené, hranatejšie tvary, vzniká tak gotické písmo - štíhle, ostré, hranaté a nie je až take čitaľné ako karolínska minuskula.
V neskorej gotike nadobudlo toto písmo výrazne ornamentálny charakter. Iniciálky (začiatočné písmená) boli farebne zdobené a často vybiehali so svojimi ozdobnými časťami do voľného priestoru okolo textu.
Čitateľnosť zatlačila ornamentálnosť do úzadia, došlo k zjednodušovaniu gotického písma (zavedenie dvojbodky, otáznika, výkričníka).
Gotické písmo vzniklo na rozhraní 12.-13.st vzniklo v severo-francúzskych pisárskych školách. V nasledujúcom 13.st. živo preniká do Nemecka, Talianska a Španielska. V Nemecku sa gotické písmo považovalo za národné nemecké písmo.
Na vyhotovenie písomností sa používali 2 druhy gotického písma:
1. gotická majuskula - väčšina písmen gotickej majuskule vznikla z unci...
slovencina