Juraj Fándly.doc

Juraj Fándly

- spisovateľ, kňaz a ľudomil
*21. 10. 1750 - †7. 3. 1811

Slovenské dejiny sú popretkávané menami významných osobností. K jedným z týchto velikánov našej minulosti nesporne patrí i Juraj Fándly. Okrem lásky k materinskému jazyku, ktorá sa prejavovala v používaní nového slovenského spisovného jazyka – bernolákovčiny, bol hrdý na národnú minulosť. Žiadal zavádzať slovenčinu ako vyučovací jazyk na školy.
Juraj Fándly bol jednou z najväčších osobností počiatkov slovenského národného obrodenia konca 18. storočia. V bernolákovskom národno obrodenskom hnutí (popri Bernolákovi) bol najaktívnejší a najlepšie dokázal stelesniť vývinové tendencie svojho veku. Jeho činnosť mala jednak buditeľský, jednak ľudovovýchovný charakter.

Narodil sa 21. októbra 1750 v Častej v remeselnícko-roľníckej rodine. Pochádzal zo štyroch súrodencov, otec mu však čoskoro zomrel a matka sa presťahovala do susednej dediny Ompitál (dnešné Doľany). Fándly Doľany nazýva vždy len tým svojím typickým dôverným: „Patria mea Otten talensis“ – Otčina moja Ompitálska.
Po vychodení ľudovej školy v Doľanoch absolvoval kláštornú školu u šaštínskych paulínov. V štúdiu pokračoval na piaristickom gymnáziu vo Sv. Jure, u františkánov v Marie Hatu. V r. 1771 - 1773 študoval teológiu v széchényiovskom seminári v Budíne, kam ho poslal vtedajší ostrihomský kapitulný vikár Ján Galgóczy. V r. 1773 – 1776 študoval v seminári sv. Štefana v Trnave. Po vysvätení za kňaza 15. februára 1777 prvým kaplánskym pôsobiskom mu bola Sereď. Potom krátko pôsobil v Lukáčovciach pri Nitre. Od jesene 1780 do januára 1807 bol farárom v Naháči. Jeho fara bola najbiednejšia v celom trnavskom vikariáte. Fándly však v takýchto neuveriteľne ťažkých podmienkach vykonal veľa práce. Stal sa faktorom šaštínskej manufaktúry a naučil priasť bavlnu svojich chudobných farníkov, aby odohnal hroziaci hlad.
Bol dedinským zelinkárom a lekárom. Nemálo úsilia vynaložil, aby povzniesol primitívnu úroveň obrábania pôdy u naháčskych roľníkov. Táto jeho činnosť prerástla cez hranice jeho farnosti a odráža sa v jeho spisovateľskom ľudovovýchovnom diele.
Hmotné strádanie, nedôvera, odstrkovanie a prenasledovanie zo strany cirkevnej vrchnosti podryli jeho zdravie, a tak chorý, unavený a znechutený odišiel k rodine do Ompitála, kde prežil štyri relatívne najpokojnejšie roky.
 

Zomrel 7. marca 1811 v Ompitáli, kde je aj pochovaný. Náhrobný pamätník Juraja Fándlyho na doľanskom cintoríne, postavený v r. 1950 je umiestnený len symbolicky v centrálnej časti, lebo jeho hrob zostal neidentifikovateľný.

Počiatky Fándlyho literárnej činnosti súvisia s účinkovaním v bratislavskej Spoločnosti pre pestovanie slovenskej reči a s jej snahami o utvorenie spisovného jazyka. Pre členov tejto spoločnosti napísal svoje prvé a najpriebojnejšie dielo v bernolákovčine Dúwerná zmlúwa medzi mňíchom a diáblom o prvních počátkoch, o starodávních aj o včilajších premenách rehoľníckích. Zábavným spôsobom poukázal na príčiny zrušenia kláštorov. Kniha vyšla v r. 1789 v bratislavskej tlačiarni Jána Michala Landerera. Fándly ako nadšený stúpenec jozefínskych reforiem schvaľoval zrušenie reholí, ktoré nevykonávali charitatívnu činnosť. Kniha vyvolala búrlivú odozvu - obdiv a súhlas u osvietenskej mládeže, nesúhlas a odpor u cirkevných hodnostárov.
Zaujímavú a osobitnú kapitolu v literárnych vzťahoch tvorí polemický spor Fándlyho s prvým slovenským románopiscom Jozefom Ignácom Bajzom. Príčinou tohto sporu bola Bajzova osobná zášť na aktivity dvojice Bernolák a Fándly a vážne narúšal literárnu jednotu v tábore bernolákovcov.
V r. 1792 – 1800 vydáva rozsiahlu 8 zväzkovú príručku Piľní domajší a poľní hospodár, kde sa venuje písaniu návodov a rád, ako sa starať o hospodárstvo i zdravie ľudí a dobytka.
Druhá slovenská kniha o liečivých rastlinách vyšla v bernolákovčine v r. 1793 v Trnave. Je to encyklopédia liečivých rastlín a ich použitia s názvom Zeľinkár. Fándly zozbieral informácie o účinkoch liečivých rastlín najmä z dovtedy známych latinských kníh, ale v textoch sa odráža vplyv slovenského ľudového liečiteľstva. Juraj Fándly bol aj výkonným včelárom. Napísal a vydal dve knižky venované včelárstvu. Prvá je O úhoroch ai wčelách rozmlúvání (1801) a druhá Slowenskí wčelár (1802).
Pre vzdelancov zostavil knihu Compendiata historia gentis Slavae (Krátke dejiny slovenského národa). Vydal ju pre členov Tovarišstva v Trnave r. 1793. Jej cieľom bolo prebudiť slovenských vzdelancov k národnému povedomiu a pritiahnuť ich k práci v Tovarišstve a k osvetovej práci medzi ľudom.
Za základnú teologickú prácu Fándlyho treba považovať v dvoch zväzkoch spracované Príhodné a Swátečné Kázňe (Trnava 1795 – 1796). Zbierky homílií obsahujú medzi príležitostnými kázňami viacero praktických príhovorov.
Juraj Fándly bol všestrannou osobnosťou žijúcou v období veľkých politických a spoločenských zmien. Uvedomoval si dôležitosť vzdelania jednoduchého človeka.
Význam jeho osobnosti v slovenských dejín naznačuje i fakt, že v novembri 1988 slovenský astronóm Milan Antal objavil planétku, ktorú pomenoval Fándly.
Pri príležitosti 250. výročia narodenia Juraja Fándlyho vydala Národná banka Slovenska pamätnú striebornú mincu v hodnote 200 Sk. Autorom návrhu je akad. soch. Michal Gavula. Na hrane mince je nápis „Nie silou ani mocou, ale mojím duchom“.