Andrej Sládkovič
Marína
= lyricko-epická reflexívna (úvahová) skladba, v ktorej autor oslavuje lásku a krásu ženy.
(Pre svoju tému lásky k žene bola spočiatku odmietnutá, pretože štúrovci požadovali jednoznačne národný motív, neskôr však bola veľmi kladne prijatá. Podnetom na napísanie skladby bola pre Sládkoviča jeho skutočná láska k Márii Pišlovej, ktorá sa však nemohla naplniť.)
Básnik v skladbe zobrazuje ideál krásy, oslavuje lásku, krásu ženy, mladosť, vyznáva sa zo svojho intímneho citu.
V prvej časti predstavuje Marínu ako anjela, bohyňu – ideál ženskej krásy, hrdosti, čistoty. Marínu pokúša zvodca v podobe motýľa a hada, ona však odolá a básnik jej vyznáva lásku. Autor oslavuje krásu a mladosť. V druhej časti ich láska však nemôže byť naplnená, naráža na prekážky, prichádza sklamanie a básnik celú svoju lásku smeruje k národu, k vlasti. Táto časť obsahuje viac reflexívnej a symbolickej lyriky.
Autor zobrazuje lásku k žene a lásku k vlasti ako jednotu, vzájomne sa prelínajú (jedno srdce obom).
(Na porovnanie: Kollár v diele Slávy dcera rozdelil lásku medzi ženu (Mínu) a vlasť – srdce rozdelil na dve polovice.)
Detvan
= lyricko – epická skladba, ktorá sa skladá z 5 spevov:
1. spev Martin. Oslava krásy podpolianskej prírody, dôraz kladie na spätosť človeka s prírodou. Hlavný hrdina – detviansky mládenec Martin Hudcovie, v prvom speve sa prejavuje jeho zmysel pre spravodlivosť, zabije sokola, ktorý zaútočil na bezbranného zajaca.
2. spev Družina. Úvahy o ľude a jeho budúcnosti. Martin je na salaši, medzi valachmi, pri speve, zvukoch fujary a gájd. Tu sa dozvie, že sokol, ktorého zabil patril kráľovi Matiášovi. Po ceste zo salaša zachránil z rúk zbojníkov svoju milú Elenu a jedného z nich zabije.
3. spev Slatinský jarmok. Na jarmok prichádza kráľ Matiáš s družinou. Martin sa mu priznáva, že zabil sokola. Správa sa prirodzene, smelo, nie s pokorou, to na kráľa zapôsobí. (Matiáš tu vystupuje ako vzor demokratického a spravodlivého panovníka). Keď vyjde najavo, že zabil zbojníka, kráľ ho obdaruje.
4. spev Vohľady. Obraz Eleny = ideál Slovenky. Prezlečený kráľ sa ju pokúša zviesť, no ona ho odmieta, pretože ľúbi Martina. Kráľ očarený jej krásou a vernosťou jej daruje prsteň.
5. spev Lapačka. Obraz verbovania na dedine. Kráľ chce získať Martina do svojho povestného čierneho pluku. Martin si dáva podmienku, že doň vstúpi, ak si môže nechať svoj kroj, fujaru, valašku a Elenu. Kráľ mu to dovolil, tešil sa, že bude mať v pluku statného a spravodlivého mládenca
- postavy sú zidealizované a vykreslené čierno-bielo
- dielo má aj čiastočne realistické prvky
Samo Chalupka
Najstarší štúrovský básnik – priekopník romantickej poézie v slovenskej literatúre. Jeho poézia odrážala hlboké vlastenecké cítenie späté s nadšením a bojom za slobodu. Autor je typický momumentalizmom – v dielach využíva výrazné statické prvky (bralo, vrch, pohorie, hrad...) a pracuje s priestorom (hore-dole). Vydal jedinú zbierku básní Spevy.
Báseň Mor ho!. Hrdinský spev (hrdinská epická báseň), vyjadrenie demokratickosti a hlbokého vlasteneckého citu prostých ľudí. Hrdina je kolektívny. Autor predstavuje vlastnosti Slovanov.
Dej je stručný (vychádza so Šafárikových Dejín slovanskej reči a literatúry). Skupina slovenských junákov prišla ponúknuť rímskemu cisárovi mier, ktorý ponuku odmietol a aj národ zotročí. Junáci sa vrhli na nich s výkrikom "Mor ho!". Všetci junáci padli, ale cisár sa neradoval z víťazstva, keď videl tých všetkých zabitých. Junáci zastávali vznešené ideály (rovnosť, sloboda), morálne zvíťazia a víťaz zostane na bojisku o hanbou otrokára.
Ďalšie básne predstavujú Jánošikovskú tematiku: Kráľohorská, Likavský väzeň.
Básne venované protitureckému odboju : Boj pri Jelšave, Turčín Poničan, Branko.
Báseň Turčín Poničan – zobrazuje mládenca, ktorého odviekli Turci a vychovali ho ako Turka. Keď Turci plienili naše územie, zajali aj prostú ženu, ktorá v ňom spoznáva svojho syna. On jej ponúka dobrý život, no matka sa radšej rozhoduje vrátiť sa domov – vyhráva u nej láska k vlasti nad materinskou láskou.
Janko Kráľ
Najrevolučnejší štúrovský básnik. Vytvoril osobitný typ slovenského romantickej poézie. Pochopil ju ako revolučný prostriedok premien spoločnosti. Duchom básní je buričstvo, nespokojnosť, túžba po spravodlivejšej spoločnosti. Výrazne prejavil rozpor medzi snom a skutočnosťou.
Balady: Kríž a čiapka; Bezbožné dievky – o poverách, ktoré sa naplnili tragickým osudom postáv; Pán v tŕní – sociálna balada zobrazuje krutého pána, ktorý spadne do tŕnia a nevie sa z neho vyslobodiť, a tak tam zošalie;
Zakliata panna vo Váhu a divný Janko. Balada zobrazuje zvláštny typ hrdinu a jeho postavenie vo svete. Ide o človeka, ktorého ovládajú temné sily, v ničom nemôže nájsť uspokojenie. Chce vyslobodiť zakliatu pannu, ale zhynie vo Váhu. Dej sa odohráva v tajuplnom prostredí - smutná nočná príroda, rozbúrený Váh.
Balada má viaceré roviny – jedna je inšpirovaná ľudovou povesťou o panne vo Váhu, ktorú vídavali pltiari počas splavovania rieky. Druhá zobrazuje tragický príbeh mladého Janka, ktorý bočí od ľudí, považujú ho zvláštneho a ktorý má túžbu vykonať nejaký veľký čin. V závere zomiera vo vodách Váhu pri vyslobodzovaní panny. Balada má aj alegorickú rovinu, keď Jankov túžobný čin vyslobodiť pannu chápeme ako veľký čin štúrovcov a smrť Janka vo Váhu chápeme ako neúspech šturovského hnutia po revolúcii 1848/49.
Lyrika:
Báseň Šahy opisuje väzenie, autorov sklamanie a smútok.
Báseň Duma bratislavská. Autor sa stavia proti odporcom slovenského národa a tým, ktorí chcú prekaziť jeho rozvoj. Báseň vyznieva ako triedny konflikt medzi utláčaným národom a pánmi zámku. Báseň autor napísal, keď zbavili Štúra profesúry na bratislavskom lýceu a jeho skupina odišla do Levoče.
Báseň Orol. Osobný smútok a nespokojnosť básnika vyznieva v básni Orol. Túžbu po slobodnom živote vyspieval v básni Piesne.
Dráma sveta – cyklus reflexívno-filozofických básní pesimisticky zobrazuje históriu i prítomnosť, no básnik verí v lepšie časy.
Ján Botto
Najmladší štúrovský básnik. Najdôslednejšie vychádzal z ľudovej tvorivosti. Rozvíjal svojské črty romantickej balady. Dynamiku deja dosahoval stupňovaním hrôz. Využíval na presnejšiu predstavu tragiky: dialóg, zvukomalebné slová.
Báj na Dunaji – alegorická báseň zobrazuje húsku v búrlivých vodách Dunaja, z ktorých ju zachráni švárny junák a ona sa premení na dievčinu. V prenesenom význame básne je húska Slovensko, junák Ľ.Štúr a premena na dievčinu je uzákonenie slovenčiny.
Balada Margita a Besná zobrazuje smrť siroty, ktorú zhodí z brala do Váhu pre žiarlivosť jej nevlastná matka, ktorá potom na rovnakom mieste spácha samovraždu.
Balada Žltá ľalia. Balada rieši mravný konflikt. Manželia sa dajú sľub vernosti, ktorý nemajú porušiť ani po smrti. Eva ho po smrti Adama porušila a Adam si po ňu o polnoci prichádza. Eva zomiera v jeho náručí. V balade prevláda dialóg. Záverečný dialóg má rýchly spád.
Balada Smrť Jánošikova – lyricko-epická skladba. Vznikla v porevolučných rokoch, za absolutizmu Bacha. Opisuje chytenie, väznenie a smrť a nie hrdinské činy Jánošíka. Jánošík už len spomína na svoj odboj. Botto vyjadril nálady jeho generácie.
Obsahuje 9 spevov. Najprv zobrazuje Jánošíka ako hrdinu, kým v druhej romantický konflikt medzi budúcimi veľkými túžbami a tvrdou realitou. Je vyvrcholením slovenskej romantickej literatúry vôbec. Botto zdôraznil sociálnu a národnú úlohu Jánošíka.
Autor zobrazuje chytenie Jánošíka; jeho uväznenie; smútok na Slovensku; Jánošíkov sen, keď ho navštívi víla (duša národa); cestu na popravisko; samotnú popravu; Slovensko po smrti Jánošíka a v poslednom speve alegorický obraz Jánošíkovej svadby s kráľovnou víl, čím autor vyjadril vieru v lepšiu budúcnosť Slovenska.
Ľudovít Velislav Štúr – vedúca osobnosť štúrovskej generácie; jazykovedec (slovenčina – Nárečja sloveskou a potreba písaňja v tomto nárečí; Náuka reči slovenskej; bol učiteľ na bratislavskom lýceu); novinár (Slovenskie národnie novini + Orol tatránski); politik (poslanec Uhorského snemu za Zvolen); romantický básnik (zb. Dumky večerní)
Victor Hugo – francúzska literatúra
Všestranný spisovateľ – básnik, dramatik, prozaik.
Drámy Hermani. Cromwell
Básnický cyklus Legenda vekov – zobrazuje epopeju ľudstva – jeho vývoj, pokrok; autor verí v humanizmus a lepšiu budúcnosť ľudstva
Román Bedári – opisuje osud galejníka Jeana Valjeana, ktorý sa v boji proti nespravodlivosti mení a stáva sa dobrým. Autor zobrazuje sociálne problémy a biedu obyčajného ľudu.
Historický román Chrám Matky Božej v Paríži – zobrazuje život v stredoveku a lásku Quasimoda k Esmeralde. Príbeh sa odohráva v stredoveku (1482) v Paríži a autor predstavuje všetky vrstvy vtedajšej spoločnosti, pričom ich zobrazuje pomocou harmónie kontrastov. Quasimodo je ohavný, pritom však dobrý a miluje krásnu a čistú Esmeraldu, ktorá pritom žije medzi úplnou spodinou. Kňaz Frollo, ktorý sa stará o Quasimoda, sa zaľúbi do Esmeraldy a zo žiarlivosti spácha zločin, za ktorý je popravená Esmeralda. Frollo jej nepomôže, Quasimodo ho zhodí z kostolnej veže.
Konflikt diela je medzi jednotlivými spoločenskými vrstvami, kompozične je príbeh postavený na kontrastoch.
Johann Wolfgang Goethe – nemecká literatúra
Všestranný spisovateľ – básnik, dramatik, prozaik. Reprezentuje literárny prúd Sturm und Drang.
Dráma Ifigénia v Tauride čerpá z gréckej antiky; zobrazuje humanistické poslanie Ifigénie na ostrove Barbarov
Faust – veršovaná tragédia; čerpá zo stredovekej legendy (ľudovej povesti). Zobrazuje doktora Fausta, ktorý v túžbe po poznaní a v snahe vedieť všetko zapredá svoju dušu diablovi (Mefistofeles), za čo potom Faust trpí (zomierajú mu milované osoby). Aby sa vyhol zatrateniu, rozhodne sa zúrodniť močaristé územie. Zmysel života tak nachádza v tvorivej a slobodnej práci pre vyšší celok – pre národ, spoločnosť. Dielo obsahuje množstvo filozofických, politických a etických pasáží.
Román Utrpenie mladého Werthera je napísaný vo forme listov (denníková forma). Autor vychádza zo skutočnosti – vlastnej nešťastnej lásky a zo skutočnej samovraždy mladého úradníka. Hrdina Werther nenachádza miesto v spoločnosti, ktorá mu neumožňuje rozvoj a uznanie. Rovnako prežíva nenaplnenú lásku k Lotte. Konflikt medzi tým, čo by chcel a tým, čo mu je umožnené, rieši samovraždou. Autor tým vyjadril postoj celej generácie (podľa vzoru Wethera viacero mladých ľudí skončilo svoj život!)
Friedrich Schiller – nemecká literatúra
Básnik, dramatik. Reprezentuje literárny prúd Sturm und Drang.
Dráma Zbojníci zobrazuje osud dvoch bratov, ktorí sa rozhádajú pre rodinný majetok, jeden z nich Karl sa dáva k zbojníkom a bojuje proti nespravodlivosti a bezpráviu.
Viliam Tell – veršovaná dráma zo švajčiarskych stredovekých dejín zobrazuje hrdinu ľudového povstania proti Habsurgovcom (scéna zostrelenia jablka kušou z hlavy svojho syna). Autor vyjadruje myšlienku boja národa za svoju slobodu.
Percy Bysshe Shelley – anglická literatúra
Veršovaná dráma Odpútaný Prometeus vychádza z gréckej mytológie o hrdinovi – titanovi Prométeovi, ktorý priniesol oheň (svetlo) ľuďom, za čo bol potrestaný prikovaním ku skale. Shelly zobrazil hlavnú postavu ako hrdinu, ktorý sa vzoprel bohom, čím naznačil, že tyranstvo musí byť porazené. Autor verí v porážku zla, násilia a tyranie – verí vo víťazstvo slobody a odvahy.
George Gordon Noëll, lord Byron – anglická literatúra
Autor s veľmi pohnutým a búrlivým životom. Zobrazuje hrdinu s nadľudskými vlastnosťami a odhodlaním – titanizmus.
Tvorca básnickej poviedky – zvláštny lyrickoepický veršovaný útvar.
Chillonský väzeň – báseň o vyslobodení väzňa, ktorý si však po rokoch v žalári nevie zvyknúť na slobodu.
Child Haroldova púť – lyricko-epická skladba, poéma, romantický epos (v 4 spevoch).
Zobrazuje boj gréckeho národa za svoju slobodu, ktorému pomáha Harold – hrdina, ktorý si nedokáže nájsť miesto v živote, pritom však túži vykonať niečo veľké a bojuje na strane utláčaných proti bezpráviu aj za cenu svojho života. Autor síce zobrazuje hrdinu – titana a verí v zmenu spoločnosti k lepšiemu, súčasne však vyjadruje pesimizmus, že romantický hrdina sám nedokáže zmeniť svet.
Alexander Sergejevič Puškin – ruská literatúra
Vytvoril typ hrdinu – tzv. zbytočného človeka (ktorý si nevie nájsť miesto v živote, nič ho neteší, neschopný sebarealizácie; má síce ideály, ale nevie ich uskutočniť).
Eugen Onegin – filozoficko-spoločenský román zobrazuje šľachtica Onegina, ktorý si nenachádza miesto v Petrohrade, preto odchádza na vidiek, kde odmieta lásku Tatiany, spoznáva sa s ...
slovencina